V detskej izbe sa kopili desiatky automobilov rôznych veľkosti. Moji chlapci sú fanatici do autíčok. Niet sviatku, aby nedostali auto. Nielen od rodičov, ale aj :

• Od starých rodičov
• Od krstných
• Od ujov
• Od tiet

Počet automobilov v našej domácnosti pribúda geometrickým radom. Všade sa o ne potkýnam, všade ich nachádzam a večne kričím, aby si ich upratali.
Jedného dňa na ne stúpil aj manžel a skončilo to vyvrtnutým členkom . S nohou obviazanou nechodil do práce tri týždne. Mal čas premýšľať čo s autami urobí.
Nápady mal rôzne. V závislosti od intervalu, ktorý uplynul od nehody :

• Všetky autá vyhodím do koša !
• Podarujem ich deťom v detských domovoch
• Odnesiem deťom bez domova
• Zabalím do krabice a dám ich do pivnice
• Urobím police a tam ich chlapci poukladajú

 Pokiaľ boli deti v škole majstroval bývanie pre autá. Obrovské na celú stenu v detskej izbe!
Kamarát mu došikoval aj staré veľké kolesá na výzdobu steny a rôzne puklice  . Z pivnice vytiahol  plechy a vyrobil ŠPZ.
Nikdy v živote som ho nevidela takého zanieteného pre vec. Skoro ráno vstával a už pracoval. Hodiny, dni, týždne .
Výsledok stál ale za to . Vytvoril nádherné garáže s výklopnou plochou na plochou pre pohyb v priestore. Semafóry , križovatky, obrysy domov.
Práceneschopnosť mala zmysel ! Zrodilo sa najkrajšie dielo môjho manžela !
Aj chlapci sa na otecka začali pozerať s väčšou úctou a všetkým kamarátom prízvukovali, že to urobil všetko pre nich ich otecko.
Mala som spočiatku obavu, či im dovolí sa s tým veľdielom hrať ! Na moje prekvapenie im to dovolil.
Ak si ho občas doberáme, že čo ešte urobí- usmeje sa a odpovie, že teraz sme predsa na rade my.
Hádam aj chlapci raz budú vedieť takto trpezlivo a s láskou vytvárať bývanie pre autíčka  vlastných detí. Tradícia sa vytvorí !  Z otca na syna ! Krásne tradície- iné v každej to rodine .